História makeupu Egypt

23.10.2020

Ahojte v tomto článku by som Vás chcela previesť slovami z knihy od Lisy Eldridge, Facepaint História makeupu. Túto knihu mám naozaj rada pretože je v nej mnoho zaujímavých historických makeup faktov, ale aj pikošiek o krásnych svetových ženách.

Dnes sa spolu pozrieme na Egypt.

Egypťania a ich čierne oči, čím sa to vlastne maľovali?

Kajal (antimónový prášok) používaný v Egypte bol komplexnou zmesou prísad drveného antimónu, spálených mandlí, olova, oxidovanej medi, okru, popola, malachitu a chryzokolu (modrozelená medená ruda). Kombinovali sa tak, aby z nich vznikol čierny, šedý alebo zelený pigment. Ten sa potom uchovával v kamenných nádobách, zvlhčoval sa vodou alebo olejom a miešal sa v kozmetickej lyžici alebo na palete pred tým ako sa nanášal špeciálnym aplikátorom po obvode očí a na obočie

Štúdie starovekých vzoriek preukázali, že Egypťania boli neuveriteľní kozmetológovia a používali dva odlišné druhy kajalu a líčidiel na oči. Prvý sa nazýval UDJU a vyrábal sa zo zeleného malachitu pochádzajúceho zo Sinaju, z oblasti považovanej za duchovné domínium Hathor, starovekej bohyne krásy, radosti, lásky a žien, známa bola aj ako malachitova dáma. Druhý typ, MESDEMET, bol tmavo šedý olovený pigment vyrábaný buď z antimonitu (sulfid antimonitý) alebo častejšie z toxického galenitu (sulfid olovnatý), ktorý pochádzal z asuánskej oblasti na pobreží červeného mora

,,Veru, keď sa pozerám na tieto fakty, ich líčidlá neboli moc zdravé a prospešné pre telá, ale....čítajte ďalej :)"

Francúzsky vedci sa zhodli na tom, že tento kajal ľudí efektívne chránil proti infekcii očí. Analyzovali 52 vzoriek egyptských kozmetických prípravkov, ktoré sú uchované v Louvri. V testovaných líčidlách našli štyri rôzne látky na báze olova, ktoré zvyšovali produkciu oxidu dusnatého (kľúčová látka v boji s ochoreniami) v kožných bunkách o viac ako 200%. Bakteriálne očné infekcie boli pri záplavách v bažinách okolo Nílu závažným problémom a vedci sa domnievajú, že staroveký Egypťania používali líčidlá s obsahom olova úmyselne, aby tak predchádzali ochoreniam alebo ich tak liečili. Zaujímavosťou je, že dve z nájdených zlúčenín sa v prírode nevyskytujú, takže ich egyptský ,,chemici" museli vyrobiť.

,,Taktiež vieme, že ich hrubá očná linka chránila pred prudkým slnkom. Musím podotknúť, že takúto ochranu egypťania maľovali aj naozaj malým deťom. Bol tam však aj duchovný zámer... " Druhá teória predpokladá, že bol kajal výrazom postavenia a že mal spirituálny a rituálny význam. Historici a antropológovia opakovane spojujú čierne egyptské líčenie očí s Hórom, starovekým bohom najčastejšie zobrazovaným v podobe sokola. Hórové oko sa používalo ako znamenie ochrany. Ďalšie duchovné spojenie existuje medzi bohyňou Hathor a malachitom. Keď si ženy nanášali zelený prášok na viečka, mali možno dojem, že tým zdieľajú aj kus božskej podstaty bohyne Hathor.

Používanie kajalu pravdepodobne začalo ako praktická potreba, ktorá sa časom zmenila v dekoratívny prostriedok.

Busta Nefertiti

Jedno z najdôležitejších a najslávnejších diel egyptského umenia nám poskytuje zaujímavý vhľad do starovekého hodnotenia krásy. V roku 1992 a 2009 boli na buste prevedené röntgenové a počítačové skúmania. Prieskum z roku 2009 poskytol dostatočne podrobný obraz vnútornej pieskovcovej busty a ukázal že vnútorná a vonkajšia tvár sa odlišuje. Vnútorná tvár má menej výrazné lícne kosti, vrásky okolo úst a na tváry, hrbolatejší nos a menšiu hĺbku v kútikoch očných viečok. Táto vnútorná tvár by mohla byť realistickým zobrazením kráľovnej. Vďaka vylepšeniu, ktoré bolo spravené na vrchnej vrstve sa Nefertiti stala prvou ,,retušovanou" ženou. Staroveké Egypťanky sa na umeleckých dielach obvykle zobrazovali ako idealizované postavy a existuje myšlienka, že známky stárnutia ako sú ovisnuté prsia a vráskavá tvár sa zobrazovali len na vyobrazeniach žien z nižších spoločenských vrstiev.

,, Táto busta sa našla v sochárskej dielni, existuje preto domnienka, že bola akousi umeleckou predlohou pre vyobrazenie egytskej krásy"